Investovanie do nájomných bytov mi prinieslo zisk, ktorý mi príjemne zmenil život.

Ako to  celé začalo?

Šťastne ženatý, bez úspor a hlavne plný otázok, na ktoré som bol pripravený hľadať odpovede.

Asi pred 6 rokmi som sa postavil zoči-voči otázke, ako sa finančne zabezpečiť na obdobie jesene života. Pri pohľade na výšku starobného dôchodku mojich blízkych som mal zmiešané pocity. 

 Starších ľudí pribúda a deti sa rodí menej, čo ma len utvrdzuje v tom, že štátny dôchodkovému systém nás nebude vedieť hmotne zabezpečiť. Čísla nepustia.

Možno si poviete, načo riešiť dôchodok v tridsiatke? Veď času ešte dosť. Odpoveďou je to, čo som odpozoroval: 

Úspešní a šťastní ľudia v mojom okolí žijú prítomnosťou ale zároveň si dokonale pripravujú pôdu do budúcnosti. 

Môj prvý kontakt s myšlienkou investície do nehnuteľností bola kniha R. Kiyosakiho - Bohatý otec, chudobný otec. 

Nadobudol som iný pohľad na dlh, ktorý som vnímal dovtedy ako diablov inštrument, ktorý zotročuje ľudí.

Ako začal môj vnútorný boj

Tu sa objavil pojem dobrý dlh. Vtedy pre mňa nepredstaviteľná kombinácia slov, ktoré vyvolávajú protichodné emócie. 

Princíp sa zdal byť jednoduchý. Požičať si peniaze, kúpiť za ne byt, prenajať ho. A nájomné zaplatí mesačnú splátku hypotéky, prevádzkové náklady a ešte sa Vám niečo zvýši.

Paradox podľa ktorého platí: Keď si požičiate, vytvorí sa príležitosť k zarobeniu peňazí, ktorá by inač nenastala.

To ale úplne odporuje myšlienke, ktorú som mal v sebe zakódovanú: Seď len na takej stoličke, na akú máš. Na cudzie peniaze siahni iba, keď je to tvoja posledná možnosť.

A začal môj vnútorný boj. Skúsiť to? Čo keď to nevyjde? Šiel som do toho. Vnímal som túto investičnú možnosť ako dobrodružstvo. Nedokázal by som sa pozrieť do zrkadla, keby som to neskúsil kvôli zbabelosti. Len preto, že som sa obával.

Veď čo najhoršie by sa mohlo stať? Asi to, že mi banka vezme byt, ktorý som kúpil aj tak z jej peňazí.

Takže po poctivej analýze trhu, mnohých matematických prepočtoch a preskúmaní našej dôveryhodnosti v očiach bankárov sme sa s manželkou rozhodli kúpiť prvé 2 menšie investičné byty.

A aká  je situácia dnes?

K naším štartovacím dvom bytom pribudli časom ďalšie a sme veľmi radi z viacerých dôvodov:

-mesačne nám generujú extra príjem, ktorý dopĺňa rodinný rozpočet

-hodnota bytov stúpla o desiatky %, takže nám rastie hodnota majetku

-máme spokojných a vďačných nájomníkov, ktorí sú vďační za našu nadštandardnú starostlivosť, my sme vďační, že sa nám odchádzajú len veľmi zriedka.

- v neposlednom rade považujem peniaze uložené v nehnuteľnosti za bezpečné uchovanie ich hodnoty, keďže potreba bývať bude stále aktuálna bez ohľadu na to , ako sa bude ekonomike dariť, a tým pádom byty v dobrej lokalite budú mať stále hodnotu.

Znamená to, že by si mal teraz každý kúpiť a prenajať byt, aby sa mal v dôchodku dobre?

To netvrdím. Ja som ponúkol iba náhľad na vlastnú cestu.

Ako teda svoju závislosť od sociálneho systému znížiť? Začať sa dá malými krôčikmi.

Hľadajte informácie o tom, aké sú iné možnosti zabezpečenia si vlastného dôchodku. Už len napríklad tým, že sa  začnete zdravšie stravovať a doprajete si pravidelný pohyb, znížite  vysoko pravdepodobne svoju závislosť na poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Ciest je veľa, prvý krok musíte ale urobiť Vy. Hľadajte informácie a obráťte sa na tých, ktorým dôverujete. Ja viem, je to nepohodlné ale, ak vytrváte, vyhliadky do budúcnosti sa Vám začnú meniť k lepšiemu.

Úprimne Vám držím palce.