Investovať do zlata a striebra? Časť peňazí určite áno. Ako sa pripraviť na krízu.

Sú zlato a striebro prežitok minulosti, či aktívum s obrovským potenciálom do najbližších rokov? Prečo som sa rozhodol časť akcií odpredať a nakúpiť fyzické zlato a striebro? Akú úlohu plnia tieto vzácne kovy v mojom majetku?

Nie nadarmo sa hovorí, že zlato a striebro sú platidlo staršie než Kristus. Už samotná biblia dokumentuje využitie zlatých a strieborných minci v podobe platidla. Sú základom peňažného systému, z ktorého sa však postupne vytratili. Prečo k tomu došlo a aké to má následky?

Viete ako vznikli bankovky?

Nosiť so sebou zlato či striebro nie je praktické, preto vznikli bankovky. Bankovky boli akési certifikáty s prísľubom, že Vám ich na požiadanie v banke vymenia za určitý obnos zlata alebo striebra, podľa pevne stanoveného výmenného kurzu. Napríklad až do roku 1933 Vám banka vydala 1-uncovu zlatú mincu za peniaze v hodnote 20,67 USD. Kurz bol pevne daný.

Vtedajšie bankovky alebo skôr certifikáty boli pohodlným platidlo na trhu tovarov a služieb. Nakúpili ste, odovzdali ste bankovku a nový majiteľ bankovky ju mohol obchodovať ďalej alebo zameniť za zlato. Preto hovoríme, že peniaze boli kryté zlatom.

Štát si nemohol tlačiť a znehodnocovať peniaze, ako je tomu dnes. Pomer zlata držaného štátom a peňazí v obehu bol nemenne stanovený.

Veľká hospodárska kríza a koniec bankoviek krytých zlatom.

V roku 1933 bol novozvoleným americkým prezidentom Rooseveltom presadený zákaz držania zlata v osobnom vlastníctve. Ľudia mali necelý mesiac na to, aby pod hrozbou pokuty a väzenia odovzdali štátu všetko zlato za fixnú výkupnú cenu 20,67 USD za 1 uncu zlata. Onedlho na to, ako občania poodovzdávali svoje zlato,  zvýšil kongres plošne cenu 1 unce zlata na 35 USD. V tomto okamihu došlo k znehodnoteniu dolára takmer o polovicu.

Neviem to vyjadriť ináč, než obohatenie sa štátu na úkor vlastných občanov.

V roku 1944 bol zrušený systém krytia dolára zlatom. Z bankoviek krytých zlatom sa zrazu stali bankovky zameniteľné na zlato.

Krytie zlatom a zameniteľnosť za zlato nie je ani zďaleka to isté. A sme na začiatku dnes tak populárneho tlačenia peňazí tak povediac zo vzduchu.

USA si od tohto momentu mohli (zjednodušene povedané) vytlačiť bankoviek koľko chceli, ale v prípade, keď ich centrálne banky iných štátov požiadali, boli im povinné tieto bankovky zameniť za zlato. Za každých prijatých 35 USD bola americká centrálna banka povinná vydať centrálnym bankám iných krajín  zlato v hodnote 1 trójskej unce.

Jedna trójska unca (oz) zodpovedá hmotnosti 31,1g.

Iné svetové krajiny využívali túto možnosť stále častejšie. Požadovali výmenu držaných dolárov za zlaté tehličky stále vo väčšej miere (keďže opodstatnene podozrievali FED-centrálnu banku USA, že nadmerným tlačením nových bankoviek dolár znehodnocuje) a zásoby zlata sa tak  v amerických bankových trezoroch míňali. 

Keď francúzsky prezident Charles de Gaulle požiadal o zámenu všetkých štátnych  dolárových rezerv za zlaté tehličky , hrozilo že USA bude musieť vydať všetky svoje zlaté rezervy. Reakcia na túto situáciu na seba nenechala dlho čakať  a   v roku 1971 bola amerických prezidentom Nixonom zrušená vymeniteľnosť dolárov za zlato. A tu sa definitívne uzatvára kapitola, v ktorej hralo zlato úlohu garanta hodnoty finančného systému.

Nevýhoda dnešných peňazí a riziká

Dnes platíme peniazmi, ktoré fungujú iba vďaka tomu, že im veríme a sme ich ochotní používať. Veríme v to, že centrálne riadený finančný systém neskrachuje a že naše úspory v štátom určenej mene majú a budú si udržiavať naďalej svoju hodnotu.

Práve peniaze vo svojej funkcii uchovateľa hodnoty žiaľ zlyhávajú. Za 100 dolárov ste si pred 20 rokmi  mohli kúpiť omnoho viac ako za 100 dolárov dnes. A to je voči sporiteľovi nefér.

Ako sa tomuto vyhnúť?

Riešenie - nákup akcii, fondov, nehnuteľnosti a vzácnych kovov.

Držať peniaze dlhodobo na bankovom účte garantuje stratu. Príčinou je takzvané tlačenie peňazí. Navyšovanie množstva peňazí v obehu znižuje ich hodnotu. Jedným slovom sa tomuto javu hovorí inflácia.

Preto by v dnešnej dobe mal investovať každý, kto má nejaké úspory a nechce o ne prísť. Väčšina finančníkov odporúča investíciu do akcii, fondov a nehnuteľností.

Akcie a dobré akciové fondy sú skvelým produktom, z dlhodobého hľadiska dokážu podstatne zhodnotiť majetok, ale v krízach generujú investorom svojím prudkými prepadmi obrovské straty.

Nehnuteľnosti považujem tiež za dobrý investičný nástroj, no ich nákup si vyžaduje vyšší kapitál a financovanie hypotekárnym úverom môže byť dvojsečná zbraň. Po výraznejšom zvýšení úrokových sadzieb sa môže stať splácanie hypotéky problematické a banka Vám môže siahnuť na majetok.

Nehnuteľnosti a akciové trhy vnímam ako skvelé investične inštrumenty, ale iba keď sa ekonomike darí. Vtedy rastú ceny bytov, domov a pohľad na akciové portfólio teší taktiež.

Čo v prípade krízy?

V histórii ich bolo niekoľko. Napríklad od roku 2008 investori pri prepade cien na burzách prišli o viac než polovicu hodnoty majetku v akciách a ceny nehnuteľnosti na Slovensku klesli v priemere o 20 až 30%.

Existuje nejaké aktívum, ktoré Vám v kríze zarobí a tak ochráni majetok pred obrovskou stratou? Áno. Investičné zlato a striebro.

Zlato v období rokov 2008-2011 zhodnotilo o viac než dvojnásobok a striebro vzrástlo na hodnote o trojnásobok. Takže ten, kto mal nakúpene investičné kovy v období keď sa svetový finančný systém otriasol v základoch, nieže len nestratil ale mohol aj zaujímavo zarobiť.

Ak máte majetok v cyklických aktívach ako sú akcie, fondy a nehnuteľnosti, počas prosperity budete na tom skvele. Hodnota majetku Vám bude krásne rásť. V období kríz a recesii Vám ale hrozia nemalé straty.

Ak máte nakúpene zlaté či strieborne tehličky (alebo mince) v čase prosperity tieto komodity stagnujú, niekedy generujú miernu stratu. Keď nastane kríza, ich hodnota výrazne rastie.

Považujem za správne nestaviť všetko na jednu kartu ale majetok si rozložil. Preto vlastním aj akcie aj fyzické zlato a striebro a tým zabezpečím, aby časť môjho majetku rástla v každom čase.

Prečo väčšina finančníkov vzácne kovy neodporúča, ale ja áno...

Vo všeobecnosti sa investičné kovy stretávajú u finančníkov s neobľubou.

Stretavám sa s maximalistickým pohľadom: Ja som zainvestovaný už 10 rokov v akciách a tie zhodnotili niekoľkonásobne viac, než za 10 rokov zhodnotilo zlato.

Na to zvyknem odpovedať: Akurát, že aj ja investujem do akcii a tiež sa teším ziskom, ale časť majetku vnímam ako poistku pred krízami, ktoré sa cyklicky opakujú.

Do zlata resp. striebra odporúčam vložiť klientovi menšiu časť svojho majetku. V tomto čase, kedy považujem cenu zlata a striebra na trhu za výrazne podhodnotenú, je to spravidla 10 až 35% hodnoty majetku v závislosti od jeho životnej situácie, miery zadlženia a ďalších faktorov.

Nevnímajte prosím zlato a striebro ako investičný nástroj, ktorý Vám priebežne generuje zisk , či ako konkurenta akciám a kvalitným fondom, ale skôr ako poistku voči horším časom. Tisícročia plnili vzácne kovy dobre funkciu uchovateľa hodnoty a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť.

Záver

Každý je za svoj majetok zodpovedný sám. Diverzifikácia alebo po slovensky rozloženie rizika pre mňa znamená nestaviť všetko na jednu kartu. Preto vlastním popri akciách a nehnuteľnostiach aj investičné kovy, ktoré majú v najbližších rokoch obrovský potenciál rastu.

Naviac, pri odpredávaní zlata a striebra, ak ste si ho kúpili ako fyzická osoba - nepodnikateľ, je tento predaj oslobodený od dane z príjmu, bez ohľadu na to aký vysoký zisk dosiahnete.

Ak sa rozhodnete investovať do vzácnych kovov, vedzte, že v porovnaní s ostatnými finančnými produktami majú vzácne kovy ešte dve obrovské výhody. Je to vysoká miera anonymity a všeobecná akceptovateľnosť po celom svete.

Som presvedčený, že myslieť na zabezpečenie sa pred krízou je v súčasnej situácii aktuálne. Prajem Vám všetkým správne investičné rozhodnutia. Nech sa Vám darí.