Prídete do banky, poviete koľko zarobíte — a banka vám oznámi číslo, ktoré dostanete. Ale ako sa k nemu dopočítala? Za tým stoja dve kľúčové skratky: DTI a DSTI. Vysvetlím vám ich jednoducho, bez bankárskeho žargónu.
DTI — koľkokrát môžete mať príjem v dlhoch?
DTI (Debt to Income) vyjadruje pomer celkových dlhov k ročnému čistému príjmu. Podľa pravidiel NBS môže výška všetkých vašich úverov dosiahnuť maximálne 8-násobok čistého ročného príjmu.
Príklad: Zarobíte 1 500 € čistého mesačne = 18 000 € ročne. Maximálna celková výška vašich úverov = 144 000 €.
Pozor — do tohto limitu sa počítajú všetky vaše úvery: spotrebné, auto, kreditné karty, aj existujúca hypotéka.
DSTI — koľko percent príjmu ide na splátky?
DSTI (Debt Service to Income) hovorí, koľko percent vášho čistého príjmu môže ísť na splátky všetkých úverov. Limit je maximálne 40 % čistého príjmu.
Príklad: Príjem 1 500 € čistého. Maximálne splátky = 600 € mesačne. Ak už splácate auto 200 €, na hypotéku vám ostáva priestor 400 €.
💡 Práve preto som spomínal pri chybách pred hypotékou — kreditná karta s limitom 2 000 € vstupuje do DSTI ako záväzok 100 € mesačne, aj keď ju nevyužívate. Zrušte karty, ktoré nepotrebujete.
Čo ešte banka skúma pri bonite?
Bonita je širší pojem ako len DTI a DSTI. Banka posudzuje aj:
- Históriu splácania — záznamy v úverových registroch (SRBI, NBFI)
- Stabilitu príjmu — ako dlho ste zamestnaní, či ste na skúšobnej dobe, či ste SZČO
- Typ príjmu — hlavný pracovný pomer je najlepší, materská, dohody a brigády sa počítajú inak
- Vek — hypotéka musí byť splatená pred 65. rokom (v niektorých bankách 70)
Ako svoju bonitu zvýšiť?
Zrušte kreditné karty a kontokorentné limity, ktoré nepotrebujete. Splaťte menšie úvery. Vyhýbajte sa oneskoreným splátkam. A ak môžete — požiadajte spoludlžníka (partnera, rodiča).
Chcete vedieť, na akú sumu dosiahnete? Vypočítam vám to zadarmo — bez záväzkov a bez márneho času stráveného v bankách.